PPP alebo aj nový kult krásy...

Od mala nás učili, aby sme sa v živote snažili zapadnúť, aby nás spoločnosť prijala a mala rada. Ak sa tak však z nejakých dôvodov nestane, máme pocit, že nie sme dosť dobrí, a preto nás nikto nebude mať rád. No nastane, že skôr než nami začnú opovrhovať ostatní, začneme sebou opovrhovať my sami. Neustála túžba, po tom aby sme zapadli, nás doženie k tomu, že začneme robiť všetko preto, aby sme zapáčili iným.

Anorexia, bulímia a záchvatové prejedanie, patrí medzi tri najčastejšie duševné ochorenia, ktoré radíme do kategórie porúch príjmu potravy (skratka PPP). Priebeh a príznaky sú síce odlišné, no príčinu majú vždy rovnakú. Skreslený pohľad na vlastné telo a posadnutosť štíhlosťou. Aby ste pochopili vážnosť tohto problému, tak Vám aspoň orientačne poviem nejaké čísla

Až 81 % dievčat vo veku 1O rokov má strach z toho, že sú tučné. Anorexia je 3. najčastejšie chronické ochorenie dospievajúcich a až 30 miliónov ľudí trpí poruchami príjmu potravy. Úmrtnosť ľudí s PPP tvorí až 5-1O% z celkovej úmrtnosti. Podľa Ligy za duševné zdravie sa na Slovensku lieči okolo 9 tisíc žien práve na PPP. Toto číslo však zahŕňa len počet tých, ktorí sa so svojím problém zverili lekárom a dali sa liečiť buď ambulantne alebo v nemocnici. Z vlastnej skúsenosti viem, že na Slovensku nie sú také možnosti liečby ako v zahraničí. Ako prvé si musíte uvedomiť, že PPP nie je chrípka, ktorej za zbavíte po dvoch týždňoch strávených pod perinou s čajíkom v ruke. Naša spoločnosť žije v domnienke, že PPP sú len zbytočne nafúknuté bubliny a vymyslené choroby, aby sa ľudia stali zaujímavými pre svoje okolie. To však nie je pravda. Následkom PPP umiera veľa ľudí, no spoločnosť stále nedokážu pochopiť vážnosť tejto choroby. Keď si dotyčný začne uvedomovať, že má problém, v tichosti prepadá svojej chorobe a ďalej trpí, pretože sa bojí priznať svojmu okoliu so svojim problémom.

Má strach niekomu sa zveriť, pretože v súčastnosti nikto nechce skončiť s nálepkou "anorektička" alebo "bulimička" . V súčastnosti sa stali tieto dve slová nadávkou a urážkou, ktorá akoby vám na čelo dala nálepku, že ste chybný tovar Spoločnosť nás núti k tomu, že týchto ľudí by sme mali považovať za niečo menej a donútiť ich, aby sa hanbili. Dotyční si však neuvedomujú závažnosť a dopad ich slov.

Práve okolie a spoločnosť, v ktorom žijeme zapríčiňuje, že postihnutí nevedia, ako sa z toho dostať, čo robiť a na koho sa obrátiť. To isté platí o ich najbližších, ktorí pred problémom zatvárajú oči , alebo sa im snažia pomôcť nesprávnym spôsobom. Nedokážu sa vžiť do pocitov, ktorú prežívajú.

Ja osobne som si prešla anorexiou a posledného polroka bojujem so záchvatovým prejedaním. Mám za sebou roky, ktoré sa u mňa točili len okolo postavy, stravy, chudnutia, depresií, prejedanie a následného hladovania. Bolo to peklo, ktoré nedokáže pochopiť nikto, kto niečo takéto nezažil. Toto však neželám nikomu, ani len tomu najväčšiemu nepriateľovi. Týmto príspevkom však nechcem aby ste ma začali ľutovať, to nie, to naozaj nepotrebujem. Chcem však, aby ste sa skúsili vcítiť do tých, ktorí majú takýto problém. Prestaňte ich odsudzovať a súdiť.

Tento môj príbeh, je pre všetkých, ktorí prežívate to isté, s čím ja osobne žijem už skoro 4 roky. Ľutujem deň, kedy som prvýkrát začala chudnúť. Deň, keď som začala veriť rečiam, ktoré o mne a o mojej váhe hovorili ostatní.

O mojom probléme, vedeli len tí najbližší. Nikdy som sa so svojim problémom nezverila ostatným, lebo som nechcela skončiť s nálepkou "anorektička". Ten pocit, keď prejdete po chodbe a ostatní si za vaším chrbtom šepkajú, že ste anorektička a že ste duševne chorá, je ten najhorší pocit na svete. Ľuďom sa nikdy nezavďačíte, najprv ste pre nich moc tučný a neskôr ste moc chudý. Mám 16 rokov a som študentka gymnázia. Všetko čo budem písať budú moje pocity, dojmy zážitky a spomienky. Chcem len, aby sa aj Slovensku začala PPP brať ako vážna vec, ktorú treba riešiť.

Ak máte vlastné skúsenosti s PPP zanechajte mi komentár alebo mi napíšte. Alebo to len zdieľajte, aby ste ľuďom pomohli otvoriť oči. Viem, že to bol troška dlhší článok a som rada, ak ste sa dostali až na koniec. Verím, že vám aspoň trocha objasnil niečo, pred čím by sme už mali prestať zatvárať oči a tváriť sa, že to neexistuje. Ja už čas a svoje rozhodnutia vrátiť nemôžem, no vy tomu môžete predísť a ušetriť sa mnohým bolestiam. Držím vám na vašej ceste palce.

Pre každodennú inšpiráciu ma follownite na mojom IG: https://www.instagram.com/momsswallow/